Patogénne zóny
Niektorí ľudia sa cítia unavene, zle spia, majú bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti a lekári príčinu ich ťažkostí nevedia určiť. A tak sú tieto stavy pripisované životnému štýlu či prepracovanosti. Je však celkom možné, že príčinou týchto ťažkostí je niečo celkom iné.
Tajomné žiarenie spod zeme
Všetky spomínané zdravotné komplikácie totiž spôsobuje dlhodobejší pobyt v priestore s narušeným geomagnetickým poľom Zeme. Takzvané geopatogénne zóny pôsobia na ľudí skryto. Mnohí teda ani netušia, že zlý spánok, únava a problémy s trávením nepochádzajú z nadmerného zaťa ženia v práci ani z hektického životného štýlu. Geopatogénne zóny vznikajú v miestach prúdenia podzemnej vody, bývalých riečísk, močiarov, v lokalitách s rádioaktívnym podložím, v miestach vedenia vysokého napätia a inžinierskych sietí. Spravidla majú tvar pruhu, ktorý vyžaruje istý druh škodlivého žiarenia. Pre človeka predstavujú veľmi silný stres, ktorý zasahuje do celého organizmu a postupne dochádza k rozladeniu bioenergetického systému. Prechádzanie týmito zónami nie je nebezpečné. Problémy nastávajú, až keď si do patogénnej zóny umiestnime napríklad kreslo, v ktorom pravidelne sedávame, alebo posteľ. Poniektorí môžu v tejto zóne mať umiestnené aj svoje pracovisko.
Vplyv škodlivých zón
Tak ako sa líši naša obranyschopnosť, rozdielne pociťujeme aj účinky škodlivého pôsobenia patogénnych zón. Je známe, že deti, chorí ľudia a tehotné ženy reagujú na výskyt žiarenia citlivejšie. Spravidla sú o jeden až dva stupne citlivejší. Zaznamenaný bol menší vplyv na zdravých a aktívnych ľudí, ako aj na ľudí starších než 56 rokov.
Aj patogénne zóny majú svoju stupnicu škodlivosti. Účinky prvého stupňa organizmus dokáže eliminovať. Vrcholom je dvanásty stupeň, ktorý už predstavuje smrteľné nebezpečenstvo. Platí, že čím vyšší je stupeň škodlivosti, tým kratšia doba pobytu na tomto mieste stačí na vznik zdravotných problémov. Napríklad pri prvom až treťom stupni vznikajú komplikácie až po dvanástich hodinách pobytu v danej zóne. Pri desiatom stupni na vznik zdravotných problémov stačia dve hodiny denne strávené v tejto zóne. Pri najvyšších stupňoch (11. – 12. stupeň, ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedkavo), môže žiarenie zapôsobiť na organizmus už počas niekoľkých minút.
Ľudia, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v geopatogénnych zónach, prejavujú spočiatku únavu, malátnosť, či podráždenie a trápi ich nepokojný spánok. Neskôr sa prejaví znížená obranyschopnosť organizmu, rôzne alergie, chronické ochorenia, choroby vnútorných orgánov, apatia, strata fyzických a duševných síl. Pri dlhodobom pôsobení môže žiarenie geopatogénnych zón spôsobovať aj vznik zhubných nádorov.
Pomoc prútikára
Geopatogénne zóny sú všade na Zemi. Našimi domami a bytmi často prechádza aj niekoľko pruhov súčasne. Niektoré sa dokonca pretínajú a v ich priesečníku dochádza k zvýšeniu nebezpečnosti žiarenia.
Existujú ľudia s darom rozoznať a presne vymedziť nebezpečné zóny.
„Bola som u jednej docentky, ktorá bývala v jednoizbovom prenajatom byte. Bola to stresovaná žena. Pôsobila na mňa ako človek, ktorý je neustále v strehu. Bolo mi veľmi čudné, že táto osoba učí deti. Zameraním som v jej byte určila dva pásy. Sama mi povedala, že v jednom z nich mala ešte donedávna posteľ. Zle sa tam však cítila, a tak ju premiestnila. Zhodou náhod presne do toho druhého pásu. Neskôr som bola aj v triede, kde učila. Zistila som, že priamo jej stoličkou prechádzal pás, ktorý pokračoval popred tabuľu, kde prednášala. Bola tam ešte jedna čiara ktorá tvorila sa ťahala tým druhým priesečníkom priamo pred tabuľou. Po dvoch rokoch ma opäť zavolala, aby som jej zamerala nový byt. Pri tej príležitosti som si všimla, že dáma má hladkú pleť, vystupuje oveľa
prirodzenejšie a príjemnejšie, než som si pamätala z minulosti.“
Geopatogénne zóny nie je možné nijako ovplyvniť, ani eliminovať škodlivosť žiarenia. Možno sa im jedine vyhýbať. Ich výskyt dokáže zmeniť iba zemetrasenie. Najlepšou prevenciu je vyhýbanie sa ich pôsobeniu.
Ľudia by sa mali pokúsiť zariadiť si domácnosť tak, aby tieto pásy neprechádzali miestami, kde sa dlhodobo zdržiavajú. Najlepšie je nechať si byt zamerať odborníkom. V panelovom dome si každý byt vyžaduje osobitné zameranie týchto zón. Keďže žiarenie nesmeruje kolmo nahor, nie je pravdepodobné, že by boli geopatogénne zóny rovnako rozmiestnené v byte na prvom, aj na štvrtom poschodí.
Renáta Lebocová radí najmä ľuďom, ktorí majú problémy so spánkom či chronickými bolesťami hlavy, aby počas spánku nemali za hlavou predmety, ktoré obsahujú batériu či iný zdroj prúdu. To platí aj pre rôzne kovové predmety.
Posteľ má byť umiestnená tak, aby hlava smerovala do štvrťkruhu sever – východ. Pre mamičky je zasa dôležité upozornenie, aby bábätká do postieľky ukladali hlavičkou na sever, inak sa v nej budú točiť ako strelka kompasu, kým sa samy nenasmerujú na sever.
Zvieratá žiarenie vycítia
Na výskyt miest so silným žiarením citlivo reagujú malé deti, ale aj zvieratá. Mačky majú geopatogénne zóny rady. Často si vytvoria svoje miesto na ležanie práve tam. Obľubujú ho aj včely. Práve táto lokalita je výborná na umiestnenie včelieho úľa. Iné zvieratá sa týmto miestam radšej vyhýbajú. Ja som sa stretla s prípadom, keď koberček pre psa umiestnili práve v škodlivej zóne.
Pes svojho pána síce vždy počúvol a išiel poslušne na svoje miesto, spať ho však našli vždy niekde inde. Po vyznačení geopatogénnych zón sa táto záhada objasnila. Inej panej zase pás prechádzal priamo cez akvárium, v ktorom mala už tretí chov rybičiek, pretože dva predošlé uhynuli. Ani tomuto sa nedarilo príliš dobre. Riešením bolo jedine premiestniť akvárium mimo pôsobenia patogénneho žiarenia.
--------------------------------------------------------------------------------------------
VÄČŠINA Z NÁS MÁ PODNÁJOMNÍKOV, PRIVTELENÝCH DUCHOV, KTORÍ SÚ UŽ PO FYZICKEJ SMRTI
07. Máj 2009, , rubrika: Verte – neverte
„Má porobené“, alebo: „Je posadnutý“. To sú slová, ktoré sme už určite počuli v súvislosti s nejakou životnou situáciou alebo udalosťou. U niektorých ľudí to vyvolá ironický úsmev, lebo „porobenosť“ považujú za výmysel z minulých storočí.
Zainteresovaní ľudia, ktorí pracujú s energiami však tvrdia, že posadnutosť existuje, či už tomu veríme alebo nie. Ak je to pravda, potom môžeme prijať aj odhad, že približne sedemdesiat percent ľudí živí niekoľko „podnájomníkov“ – duchov zosnulých ľudí. A tí môžu byť príčinou aj vážnych a zatiaľ ťažko riešiteľných problémov.
Presvedčenie, že duchovia posadnú živých ľudí vychádza z predpokladu, že život pokračuje aj po smrti. Bytosti pripútané k zemi sú tie, ktoré neprešli prirodzeným prerodom do vyšších rovín existencie, hovorí sa im diskarnáti. Posadnutosť poukazuje na to, že umiera len fyzické telo, zatiaľ čo duch človeka prežíva a po čase sa opäť vracia do nového bytia. Indická teória, založená na písmach starovekých učencov spočíva v tom, že jedna z častí jemnohmotného sveta – astrálna rovina - leží medzi fyzickým a najvyšším duchovným svetom. Je v nej nespočetné množstvo rovín, subrovín a ďalších úrovní, ktroré sú usporiadané do stupnice. V každej rovine sú iné vibračné frekvencie, čím viac do výšky, tým sú vyššie a silnejšie. Nižšia astrálna rovina je svetom duchov pripútaných k zemi. Vo vyšších rovinách astrálneho sveta prebývajú duchovne vyspelé bytosti, ktoré sú známe ako sprievodcovia, majstri či učitelia. Živé ľudské bytosti často „cestujú“ vo svojich astrálnych telách do astrálnej roviny počas spánku. V určitých stavoch, napríklad v tranze, sa dá tento stav vyvolať zámerne. Hovorí sa tomu „astrálna projekcia“ alebo „mimotelový zážitok“. Védy popisujú smrť ako vyzliekanie sa z fyzického tela. Jedinec pokračuje, cestuje do vyšších rovín existencie a prináša so sebou spomienky. Po pobyte v astrálnom svete sa duch dvíha vyššie do mentálnej roviny a za sebou necháva mŕtvolu – astrálnu ulitu. Neskôr jedinec prechádza do ešte vyššej astrálnej roviny, kde čaká na znovuzrodenie do fyzického tela. Tento kolobeh – prechod z jedného fyzického tela do druhého a princíp karmy, t.j. zákona príčiny a následku – sú podľa védskeho systému základom duchovného vývoja. Je to reinkarnácia, prostredníctvom ktorej sa môžu jedinci očisťovať, aby stále mohli vystupovať do vyšších rovín a v tej najvyššej sa spojiť s božskou prirodzenosťou. Tieto cykly môžu byť zablokované, ak sú ľudia vo chvíli svojej smrti ešte stále posadnutí pozemskými túžbami. Ak sú pripútané k zemi v takom nízkom stave, nemôžu dosiahnuť žiadny duchovný pokrok.
„Bezdomovci“ bez tela
Duchovia, ktorí posadnú niektoré osoby, boli kedysi ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev. Po smrti zostali vo fyzickom svete a stali sa z nich „bezdomovci“. V čase keď zomreli, neprešli z pozemskej roviny na „druhú stranu“. Títo duchovia už nemajú vlastné fyzické telo, a tak sa spoja so žijúcimi ľuďmi, do ktorých akoby vkĺznu a cez nich sa pokúšajú riešiť svoje problémy. Obyčajne sú vo chvíli svojej smrti posadnutí pozemskými túžbami, ostávajú tu a sú uväznení vibráciami fyzickej roviny.
Sú akoby v nižšej astrálnej rovine, čo je najbližšie pozemskej rovine a pokúšajú sa uspokojiť svoje návyky a túžby. Do človeka môžu vstúpiť, ak astrálne telo, ktoré je pre nich viditeľné ako časť aury danej osoby, má istú chybu, ktorá umožňuje dostať sa dovnútra. V posadnutom človeku začnú presadzovať svoju nadvládu, ktorá má vždy negatívnu povahu. Život takto posadnutého človeka sa môže v krátkom čase zásadne zmeniť. Pre privtelených duchov neexistuje horší osud, lebo sú uväznení v telách iných jedincov, čím len odďaľujú svoj vzostup do sveta vyšších jemnohmotných sfér, kam patria. Privtelené bytosti, aj keď si to neuvedomujú, nesmierne trpia. Sú ako väzni, ktorí uviazli v pozemskej rovine a cítia sa presne tak, ako chvíľu pred svojou smrťou a je jedno, kedy k nej došlo.
Príbeh prvý
Júlia, ktorá sa po operácii vrátila z nemocnice, samu seba nepoznávala. Prestala šoférovať, nedokázala si sadnúť za volant, už len pri pomyslení na to ju prepadla panika. Tento stav si nevedela vysvetliť, lebo jednou z jej pôvodných záľub bola rýchla jazda autom. Odrazu sa začala báť aj malých uzavretých priestorov, a tak radšej chodila pešo po schodoch, ako by mala vstúpiť do výťahu. Vyhľadala pomoc psychológa, ale uľavilo sa jej iba čiastočne a na krátky čas. Po dlhom váhaní zašla za osobou, od ktorej očakávala pomoc. Terapeut zistil, že energeticky vyživuje privteleného diskarnáta. Tu by sa príbeh mohol ukončiť, ale terapeut zistil aj okolnosti, ako k tomu došlo. Júliu posadol duch ženy, ktorú priniesli do nemocnice po autohavárii, ktorú sama zapríčinila. Už ju nedokázali oživiť, a tak duch, ktorý pociťoval strach i zmätok, sa vydal na prieskum a po chvíli posadol Júliu, ktorá sa práve preberala z narkózy. Žena po havárii musela byť šokovaná zo situácie v akej sa ocitla a je veľmi pravdepodobné, že o prechode na druhý svet nič nevedela. A tak hľadala telo, lebo to svoje už nemala. Cez ducha tejto ženy sa Júlia začala báť.
Diskarnát saje energiu
Prevtelení duchovia majú veľmi slabé energetické systémy. Doslova sajú enegiu svojho hostiteľa. Ak si človeka predstavíme ako batériu, ktorá je zdrojom pre jedno auto, v prípade privtelenia ducha „batéria“ vydáva toľko energie, aby živila ešte polovicu ďalšieho auta. Privtelená bytosť nemá svoje fyzické telo, preto potrebuje menej energie ako živý človek. Ale zmätok a myšlienky tiež vyžadujú energiu, a tak si ju napĺňa z tej, ku ktorej je pripojená. Zdá sa, že duchovia so sebou prinášajú odtlačok svojho fyzického tela tak, ako vyzeralo vo chvíli smrti. Privtelenie ducha môže vyústiť do rôznych fyzických prejavov. Najčastejšie to býva bolenie hlavy, kŕčovité bolesti, vyčerpanosť, nespavosť, obezita a následne vysoký krvný tlak, astma, alergie a iné. Posadnutosť duchom človeka, ktorý zomrel v pokročilom veku, často prináša symptómy typické pre starších ľudí – neostré videnie, lámka, rôzne bolesti, celková únava.
Príbeh druhý
Andrea mala iba dvadsať rokov, ale už dlhší čas chodila za lekármi kvôli intenzívnym bolestiam brucha. Zároveň sa cítila slabá, akoby stará, s vetchým telom. Všetko sa zmenilo v okamihu, keď sa ju podarilo oslobodiť od ducha, ktorý ju posadol.
Bola to bývala majiteľka domu, v ktorom teraz Andrea bývala. Staršia, 77 ročná žena zomrela vo svojej spálni na rakovinu čriev. Teraz túto spálňu užívala Andrea. Prejavy depresie sú často spojené s duchmi, ktorí si ani neuvedomujú, že zomreli. Aj ľudia, ktorí odišli zo svojho fyzického tela so závislosťami ako fajčenie, požívanie alkoholu či drog, ale aj závislosť na jedle alebo sexe, rýchlo hľadajú niekoho, cez ktorého môžu ďalej napĺňať svoje chúťky. „Vždy, keď idem okolo krčmy, čosi mi hovorí: choď, vstúp. Darmo sa bránim, nejaká sila ma sotí dovnútra a kolotoč sa môže začať.“ Takto nejako sa v jednom z médií vyjadril istý účastník prvého kola Superstar. Nehoda, predávkovanie liekmi či omamnými prostriedkami, úder do hlavy, akýkoľvek stav, ktorý navodzuje bezvedomie, hoci len krátke, otvára dvere možnému posadnutiu. V tej chvíli je aura nesmierne poddajná, rovnako ako pri návrate vedomia. Prehnane negatívne city ako hnev, depresia alebo smútok tiež dočasne znižujú jej ochranu. Ochrannú schopnosť aury narúša aj únava, vyčerpanosť a tiež choroby. Ak sú nablízku duchovia, ktorí čakajú na možnosť privteliť a, vkĺznu rovno dovnútra. Totálna anestézia, ktorá sa využíva pri operáciách, vytláča osobu z tela, ktoré sa tak stáva nevedomým a možno ho operovať bezbolestne. Keď účinky anestézie pominú, telo je znovu obývateľné a pôvodný duch – pacient sa do neho vracia. V tejto fáze je človek tiež mimoriadne náchylný na posadnutie.
Príbeh tretí
Božena celý svoj život bojovala s nadváhou. Vyskúšala vari každú diétu, ktorá sa jej dostala do rúk, ale iba zriedka sa jej stalo, že pár kíl schudla, aj tie zakrátko nabrala späť. V čase, keď mala asi desať rokov, dostala silný zápal obličiek a tak schudla, že brat k nej vodil kamarátov, aby im ukázal, ako jej trčia rebrá.
Vtedy chcela pribrať, ale nedarilo sa. Božena porodila svoje dve deti pomerne skoro a podstúpila aj dve operácie – vybrali jej maternicu a neskôr žlčník. Bolo tu dosť príležitostí, aby mohlo dôjsť k posadnutiu. Božena sa k terapeutovi uchýlila ako k poslednej možnosti. Ten počas niekoľkých sedení objavil u nej mnohých privtelených duchov, ktorých postupne uvoľňoval a nechával ich odísť do svetla. Niektorí boli veľmi tvrdohlaví a nechceli sa vzdať svojej hostiteľky, bolo s nimi veľa práce. Božena sa síce cítila lepšie, ale na chudnutie to nemalo žiadny vplyv. Akoby stále počula v sebe hlas: „Nakŕm ma!“ A vtedy jedla, často bez ladu a skladu, nedalo sa to ovládať. Terapeut zistil, že je tam ešte duch bývalej priateľky Evy, ktorá pred mnohými rokmi zomrela na rakovinu. Prisala sa k nej, lebo mala pocit, že jej odlákala priateľa, za ktorého sa potom vydala. Vôbec si neuvedomila, že už nežije a striedavo poskakovala medzi Boženou a svojím bývalým priateľom.
Hnevala sa na oboch a Boženu nútila jesť, aby jej obezita prispela k chorobám. Chcela, aby ju čoskoro skolili. Bolo veľmi ťažké uvoľniť tohto zlomyseľného ducha, ale keď pomohli odborníci zo sveta duchov, podarilo sa a Eva odišla so svetelnými bytosťami preč z fyzického sveta. Teraz mohla Božena začať chudnúť bez obáv.
Silná aura ochráni
Dá sa nejako brániť proti posadnutosti duchom? Áno, dá, ak dokážeme zvyšovať frekvencie svojich vibrácií. Pred posadnutosťou nás dokáže ochrániť sila našej aury. Vážne je narušená u ľudí, ktorí pijú či užívajú drogy, ale aj negatívne city ako hnev, depresia alebo smútok dočasne znižujú jej silu. Keď aura vibruje vo vysokých frekvenciách, nemôžu do nej vstúpiť duchovia s vibráciou nižšej frekvencie. Aura je pre nehmotné telá to, čo je pre fyzické telo imunitný systém. Ak je naša aura pevná, potom sa
bez obáv môžeme pohybovať v nemocniciach alebo na cintorínoch, kde sa duchovia vyskytujú najviac. Niektorí ľudia prosia, aby ich zosnulí – obyčajne milované osoby - s nimi zostali. Sú radi, že majú pri sebe svojich partnerov alebo rodičov, niekedy aj celé roky.
Vôbec si pritom neuvedomujú, že to pôsobí ako prekážka v duchovnom raste oboch. Urobíme pre seba veľa, ak si osvojíme techniku, ktorá posilní náš energetický obal. Jednou z nich je technika bieleho svetla. Predstavíme si, že v strede tela, vo vnútri (slnečný pletenec, tretia čakra) máme malé slnko. Prežiari nám každú bunku tela, od končekov prstov na rukách i na nohách až po temeno hlavy. Žiari aj vôkol nás asi na dĺžku ruky. Jasné, oslnivé žiariace biele svetlo nás obklopuje a vytvára auru, ktorá nás chráni pred všetkým záporným a škodlivým. Keď sa to naučíme, stačí, aby sme si takúto situáciu vytvorili v mysli kdekoľvek a kedykoľvek, keď to potrebujeme. Určite vtedy, keď ideme do nemocnice alebo na pohreb. Vo svojej aure bieleho svetla sme v bezpečí.